V Auguste 2008 boli dve výstavy. Duodanube. V sobotu som dostal VEĽMI DOBRÚ a v nedeľu VÝBORNÚ 2. V triede strednej. To som bol práve vo výcviku, takže rebrá mi trčali statočne. Ešte k tomu sa moje predvádzanie zase pohoršilo, čo bolo čiastočne spôsobené aj priestormi v hale. Predsa len sa na tráve cítim lepšie.
Výstavy veľmi nemám rád, Dadka je na nich strašne nervózna a to mi dosť vadí. Nehovoriac o tom, že tam mám nezmyselne behať do kruhu a stáť v akomsi výstavnom postoji. Tak na toto naozaj nie som zrodený. Ale Dadka sa neustále pokúša dosiahnuť, aby sa mi to páčilo. Pcha. V tomto je fakt strašný pokrytec!!!! Ako sa to má páčiť mne, keď jej sa to nepáči? Mňa veru neoklame.
Čo sa práce týka, to je už iná káva. Nevravím, že na skúškach mi tá jej protivná nervozita nevadí. Ale robota, to je moje. Keď môžem behať, hľadať, nosiť......tak som najšťastnejší pes na svete. A také skúšky majú aj svoju výhodu. Nech urobím čokoľvek, vždy dostanem pochvalu. Ale psssst. Ona ešte nevie, že som to prekukol. :-)))
Čo sa práce týka, to je už iná káva. Nevravím, že na skúškach mi tá jej protivná nervozita nevadí. Ale robota, to je moje. Keď môžem behať, hľadať, nosiť......tak som najšťastnejší pes na svete. A také skúšky majú aj svoju výhodu. Nech urobím čokoľvek, vždy dostanem pochvalu. Ale psssst. Ona ešte nevie, že som to prekukol. :-)))