Ďalšiu výstavu sme si nechali až na máj 2008, a to bola klubová výstava v Dunajskom Klátove. To už som bol v striede strednej. Alenka Mikulínová ma na ňu ostrihala, Dadka so mnou poctivo trénovala. Pomohlo mi aj, že sa behalo vonku na tráve a nebolo az tak strašne teplo, takže som sa predviedol celkom pekne. Aj keď chvost som mal v postoji až na brade. Česká rozhodkyna však bola veľmi prísna a udelila mi VEĽMI DOBRÚ. Vraj som bol príliš chudý. Čo však mala úplnú pravdu. No ale môžem ja za to, že mám také rýchle spaľovanie?
Výstavy veľmi nemám rád, Dadka je na nich strašne nervózna a to mi dosť vadí. Nehovoriac o tom, že tam mám nezmyselne behať do kruhu a stáť v akomsi výstavnom postoji. Tak na toto naozaj nie som zrodený. Ale Dadka sa neustále pokúša dosiahnuť, aby sa mi to páčilo. Pcha. V tomto je fakt strašný pokrytec!!!! Ako sa to má páčiť mne, keď jej sa to nepáči? Mňa veru neoklame.
Čo sa práce týka, to je už iná káva. Nevravím, že na skúškach mi tá jej protivná nervozita nevadí. Ale robota, to je moje. Keď môžem behať, hľadať, nosiť......tak som najšťastnejší pes na svete. A také skúšky majú aj svoju výhodu. Nech urobím čokoľvek, vždy dostanem pochvalu. Ale psssst. Ona ešte nevie, že som to prekukol. :-)))
Čo sa práce týka, to je už iná káva. Nevravím, že na skúškach mi tá jej protivná nervozita nevadí. Ale robota, to je moje. Keď môžem behať, hľadať, nosiť......tak som najšťastnejší pes na svete. A také skúšky majú aj svoju výhodu. Nech urobím čokoľvek, vždy dostanem pochvalu. Ale psssst. Ona ešte nevie, že som to prekukol. :-)))