Senec Jún 2007, to bola ďaľšia výstava, s veľmi milým poľským rozhodcom, ale s ešte čerstvou spomienkou na predošlú skúsenosť. Dostal som VÝBORNÚ 2, ale Dadka s mojím predvedením nebola očividne spokojná.
Na druhý deň bola výstava v Nitre, kde sa moja nechuť k výstavám ešte prehĺbila. Strašne malinký kruh a rozhodca, ktorý sa mi silou mocou chcel pozrieť asi až do žalúdka. Dostal som VEĽMI DOBRÚ, ale naozaj som sa po tejto zubnej prehliadke nemal ani najmenšiu chuť predvádzať. Obe výstavy boli v triede mladých.
Výstavy veľmi nemám rád, Dadka je na nich strašne nervózna a to mi dosť vadí. Nehovoriac o tom, že tam mám nezmyselne behať do kruhu a stáť v akomsi výstavnom postoji. Tak na toto naozaj nie som zrodený. Ale Dadka sa neustále pokúša dosiahnuť, aby sa mi to páčilo. Pcha. V tomto je fakt strašný pokrytec!!!! Ako sa to má páčiť mne, keď jej sa to nepáči? Mňa veru neoklame.
Čo sa práce týka, to je už iná káva. Nevravím, že na skúškach mi tá jej protivná nervozita nevadí. Ale robota, to je moje. Keď môžem behať, hľadať, nosiť......tak som najšťastnejší pes na svete. A také skúšky majú aj svoju výhodu. Nech urobím čokoľvek, vždy dostanem pochvalu. Ale psssst. Ona ešte nevie, že som to prekukol. :-)))
Čo sa práce týka, to je už iná káva. Nevravím, že na skúškach mi tá jej protivná nervozita nevadí. Ale robota, to je moje. Keď môžem behať, hľadať, nosiť......tak som najšťastnejší pes na svete. A také skúšky majú aj svoju výhodu. Nech urobím čokoľvek, vždy dostanem pochvalu. Ale psssst. Ona ešte nevie, že som to prekukol. :-)))