Všetko sa zlomilo na Klubovej výstave v Cífery, v Máji 2007. V triede mladých sme dostali VEĽMI DOBRÚ, ale toto hodnotenie sme dostali v tejto triede všetci. Čo som si však zapamätal, bolo, že sa mi tam vôbec nepáčilo. Začalo to nekonečne dlhým státim v postoji v strašnej horúčave a skončilo zase ešte dotieravejším omakávaním.
Výstavy veľmi nemám rád, Dadka je na nich strašne nervózna a to mi dosť vadí. Nehovoriac o tom, že tam mám nezmyselne behať do kruhu a stáť v akomsi výstavnom postoji. Tak na toto naozaj nie som zrodený. Ale Dadka sa neustále pokúša dosiahnuť, aby sa mi to páčilo. Pcha. V tomto je fakt strašný pokrytec!!!! Ako sa to má páčiť mne, keď jej sa to nepáči? Mňa veru neoklame.
Čo sa práce týka, to je už iná káva. Nevravím, že na skúškach mi tá jej protivná nervozita nevadí. Ale robota, to je moje. Keď môžem behať, hľadať, nosiť......tak som najšťastnejší pes na svete. A také skúšky majú aj svoju výhodu. Nech urobím čokoľvek, vždy dostanem pochvalu. Ale psssst. Ona ešte nevie, že som to prekukol. :-)))
Čo sa práce týka, to je už iná káva. Nevravím, že na skúškach mi tá jej protivná nervozita nevadí. Ale robota, to je moje. Keď môžem behať, hľadať, nosiť......tak som najšťastnejší pes na svete. A také skúšky majú aj svoju výhodu. Nech urobím čokoľvek, vždy dostanem pochvalu. Ale psssst. Ona ešte nevie, že som to prekukol. :-)))