O 2 mesiace sme išli na Jesenné skúšky. Tie boli ešte viac super! Dadka bola síce ešte nervóznejšia ako minule, ale ja som vedel, že idem pracovať. A to ja strašne rád!!!
Na spoločnej poľovačke som sa prebehol, ale ja som nevedel že musím byť len pred Dadkou. Tak ma musela priviazať. Ale potom aporty! Mňam! Ľúbim nosiť! Raz mi vybehol zajko, tak som ho naháňal...aj som sa chvíľu hanbil,že som pozabudol čo mám hľadať, ale rýchlo som to napravil. Hm..pudy sú pudy. A nakoniec som našiel prepeličku. Až 2x. Juj aký som bol spokojný. A Dadka očividne tiež!
Výstavy veľmi nemám rád, Dadka je na nich strašne nervózna a to mi dosť vadí. Nehovoriac o tom, že tam mám nezmyselne behať do kruhu a stáť v akomsi výstavnom postoji. Tak na toto naozaj nie som zrodený. Ale Dadka sa neustále pokúša dosiahnuť, aby sa mi to páčilo. Pcha. V tomto je fakt strašný pokrytec!!!! Ako sa to má páčiť mne, keď jej sa to nepáči? Mňa veru neoklame.
Čo sa práce týka, to je už iná káva. Nevravím, že na skúškach mi tá jej protivná nervozita nevadí. Ale robota, to je moje. Keď môžem behať, hľadať, nosiť......tak som najšťastnejší pes na svete. A také skúšky majú aj svoju výhodu. Nech urobím čokoľvek, vždy dostanem pochvalu. Ale psssst. Ona ešte nevie, že som to prekukol. :-)))
Čo sa práce týka, to je už iná káva. Nevravím, že na skúškach mi tá jej protivná nervozita nevadí. Ale robota, to je moje. Keď môžem behať, hľadať, nosiť......tak som najšťastnejší pes na svete. A také skúšky majú aj svoju výhodu. Nech urobím čokoľvek, vždy dostanem pochvalu. Ale psssst. Ona ešte nevie, že som to prekukol. :-)))