Zatiaľ najväčšia katastrofa sa konala v Nitre v Novembri 2008. To už sa mi podarilo celkom pekne pribrať, avšak Dadka bola nervóznejšia ako kedykoľvek predtým, ja som si pospomínal na všetky nepríjemné zážitky a zaklincoval to anglický rozhodca, ktorý ma nenechal ani prebehnúť, ani postaviť a hneď ma omakával. No jediná moja túžba bola, dostať sa čo najkratšou cestou von z kruhu. To bola už trieda pracovná a dostal som celkom zaslúžene VEĽMI DOBRÚ. Ale to sme v tejto triede dostali všetci.
Výstavy veľmi nemám rád, Dadka je na nich strašne nervózna a to mi dosť vadí. Nehovoriac o tom, že tam mám nezmyselne behať do kruhu a stáť v akomsi výstavnom postoji. Tak na toto naozaj nie som zrodený. Ale Dadka sa neustále pokúša dosiahnuť, aby sa mi to páčilo. Pcha. V tomto je fakt strašný pokrytec!!!! Ako sa to má páčiť mne, keď jej sa to nepáči? Mňa veru neoklame.
Čo sa práce týka, to je už iná káva. Nevravím, že na skúškach mi tá jej protivná nervozita nevadí. Ale robota, to je moje. Keď môžem behať, hľadať, nosiť......tak som najšťastnejší pes na svete. A také skúšky majú aj svoju výhodu. Nech urobím čokoľvek, vždy dostanem pochvalu. Ale psssst. Ona ešte nevie, že som to prekukol. :-)))
Čo sa práce týka, to je už iná káva. Nevravím, že na skúškach mi tá jej protivná nervozita nevadí. Ale robota, to je moje. Keď môžem behať, hľadať, nosiť......tak som najšťastnejší pes na svete. A také skúšky majú aj svoju výhodu. Nech urobím čokoľvek, vždy dostanem pochvalu. Ale psssst. Ona ešte nevie, že som to prekukol. :-)))